<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<rss version="2.0" xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/" >
   <channel>
    <atom:link href="http://divadelnysvet6.webnode.sk/rss/operne-zaujimavosti.xml" rel="self" type="application/rss+xml" />
      <title><![CDATA[Operné zaujímavosti - foyer.sk]]></title>
      <link>http://divadelnysvet6.webnode.sk</link>
      <language>sk</language>
      <pubDate>Wed, 30 Jul 2014 09:26:00 +0200</pubDate>
      <lastBuildDate>Wed, 30 Jul 2014 09:26:00 +0200</lastBuildDate>
      <category><![CDATA[Operné zaujímavosti]]></category>
      <docs>http://blogs.law.harvard.edu/tech/rss</docs>
      <generator>Webnode</generator>
      <item>
         <title><![CDATA[Boris Godunov: Ako diletant a extrémista vytvoril nenávidenú operu]]></title>
         <link>http://www.foyer.sk/news/boris-godunov-ako-diletant-a-extremista-vytvoril-nenavidenu-operu/</link>
         <description><![CDATA[V dejinách opery by sme ťažké hľadali dielo v istom zmysle tak kontroverzné ako bol práve Boris Godunov ruského skladateľa Modesta Petroviča Musorgského. Kontroverzné nie ako La Traviata, škandalóznym obsahom, ale skôr všetkým tým, čo obklopovalo veľkého ruského skladateľa.
Ak by sme v dejinách opery hľadali najnenávidenejšiu operu, bol by jedným z kandidátov asi aj Boris Godunov.
Znie to možno trochu zveličene, ale história nás k tomu priam núti - Musorgského dielo bolo odmietané kritikmi,...]]></description>
         <pubDate>Wed, 30 Jul 2014 09:26:00 +0200</pubDate>
         <guid isPermaLink="true">http://www.foyer.sk/news/boris-godunov-ako-diletant-a-extremista-vytvoril-nenavidenu-operu/</guid>
         <category><![CDATA[Operné zaujímavosti]]></category>
      </item>
      <item>
         <title><![CDATA[O atmosfére na premiére Pucciniho Toscy v roku 1900]]></title>
         <link>http://www.foyer.sk/news/o-atmosfere-na-premiere-pucciniho-toscy-v-roku-1900/</link>
         <description><![CDATA[Dej príbehu opery Tosca Giaccoma Pucciniho sa odohrával v strachu a v neustálej hrozbe smrti. Podobná bola i premiéra jeho opery. Plná strachu, obáv, neistoty. &nbsp;
O pár dní, 17. marca, uplynie 114 rokov od toho, kým bola Pucciniho Tosca, odpremiérovaná, v milánskej La Scale. Táto premiéra, hoci nebola tou úplne prvou, a nebude ani predmetom dnešného príspevku, bola pre Pucciniho zvlášť výnimočnou, keďže v nej mohol „uplatniť" za dirigentským pultom svojho milovaného Artura Toscaniniho....]]></description>
         <pubDate>Wed, 30 Jul 2014 09:18:00 +0200</pubDate>
         <guid isPermaLink="true">http://www.foyer.sk/news/o-atmosfere-na-premiere-pucciniho-toscy-v-roku-1900/</guid>
         <category><![CDATA[Operné zaujímavosti]]></category>
      </item>
      <item>
         <title><![CDATA[Prečo je Pucciniho Bohéma práve Bohémou?]]></title>
         <link>http://www.foyer.sk/news/preco-je-pucciniho-bohema-prave-bohemou-/</link>
         <description><![CDATA[O Giaccomovi Puccinim je známe, že svoje opery nazýval podľa mien titulných hrdiniek. V prípade Bohémy to však tak nie je. Prečo?
Poznámka na úvod: Celý nasledujúci text nie je odnikadiaľ prevzatý, sú to moje vlastné postrehy a nikomu neupieram právo iný názor.
K Pucciniho Bohéme sa v posledných dňoch a týždňoch často vraciam. Nielen opakovaným počúvaním, ale aj prostredníctvom opernej inscenácie v Slovenskom národnom divadle i ďalších inscenácii po celom svete. Bohéma ma fascinuje, nielen...]]></description>
         <pubDate>Wed, 30 Jul 2014 09:17:00 +0200</pubDate>
         <guid isPermaLink="true">http://www.foyer.sk/news/preco-je-pucciniho-bohema-prave-bohemou-/</guid>
         <category><![CDATA[Operné zaujímavosti]]></category>
      </item>
      <item>
         <title><![CDATA[Prekliatie Marie Callas]]></title>
         <link>http://www.foyer.sk/news/prekliatie-marie-callas/</link>
         <description><![CDATA[Nie vždy všetko skončí tak, ako je naplánované. Legendárny barytonista Tito Gobbi a slávna Maria Callas predviedli svojho času niečo, čo sa len tak nevidí.
Začiatkom marca tohto roku si operný svet pripomenul 30 rokov od smrti legendárneho operného barytonistu Tita Gobbiho. K jeho najznámejším rolám patrí postava Scarpiu z Pucciniho Toscy, v ktorej sa objavil nespočetne veľakrát a mal ju teda veľmi dobre nacvičenú. Spoločne s Mariou Callas vytvorili jednu z najznámejších operných dvojíc svojej...]]></description>
         <pubDate>Wed, 30 Jul 2014 09:16:00 +0200</pubDate>
         <guid isPermaLink="true">http://www.foyer.sk/news/prekliatie-marie-callas/</guid>
         <category><![CDATA[Operné zaujímavosti]]></category>
      </item>
      <item>
         <title><![CDATA[K úspechu Labutieho jazera dopomohla vzpurná primabalerína]]></title>
         <link>http://www.foyer.sk/news/k-uspechu-labutieho-jazera-dopomohla-vzpurna-primabalerina/</link>
         <description><![CDATA[Veľkému množstvu veľkých hudobných diel z baletu či z opery sa na svetových premiérach nedostalo vlažného prijatia. Boris Godunov od Musorgského, Simon Boccanegra od Verdiho, ale aj Labutie jazero od Čajkovského sa stali úspešnými až po tom, čo boli prepracované. K tomu, že sa Čajkovského balet stal natoľko úspešným, dopomohla jedna drzá ruská primabalerína.
Štvrtého marca 1877 sa v moskovskom národnom divadle uskutočnila svetová premiéra Labutieho jazera od Piotra Iľjiča Čajkovského (niečo...]]></description>
         <pubDate>Wed, 30 Jul 2014 09:14:00 +0200</pubDate>
         <guid isPermaLink="true">http://www.foyer.sk/news/k-uspechu-labutieho-jazera-dopomohla-vzpurna-primabalerina/</guid>
         <category><![CDATA[Operné zaujímavosti]]></category>
      </item>
      <item>
         <title><![CDATA[Rakúska stopa v bratislavskom hľadisku]]></title>
         <link>http://www.foyer.sk/news/rakuska-stopa-v-bratislavskom-hladisku/</link>
         <description><![CDATA[Tri štvrtiny divákov z nemecky hovoriacich krajín a zvyšok Slováci. Aj taká je realita v hľadisku na opere v Bratislave.
Je to niekedy trochu zvláštny pohľad, keď na operné predstavenie príde 3-krát viac divákov z nemecky hovoriacich krajín (predovšetkým Rakúsko) než slovenských. Stalo sa mi to už neraz. Divácky vďačným titulom v repertoári našej hlavnej opernej scény v Bratislave je predovšetkým Netopier od Johanna Straussa.
Napriek tomu, že sa pravidelne objavuje aj na viedenských operných...]]></description>
         <pubDate>Wed, 30 Jul 2014 09:10:00 +0200</pubDate>
         <guid isPermaLink="true">http://www.foyer.sk/news/rakuska-stopa-v-bratislavskom-hladisku/</guid>
         <category><![CDATA[Operné zaujímavosti]]></category>
      </item>
      <item>
         <title><![CDATA[Akí boli hrdinovia Pucciniho Bohémy v skutočnosti?]]></title>
         <link>http://www.foyer.sk/news/aki-boli-hrdinovia-pucciniho-bohemy-v-skutocnosti-/</link>
         <description><![CDATA[Kto boli hlavní hrdinovia opery Giaccoma Pucciniho Bohéma v skutočnosti? Čo robili, čím boli známi, respektíve kým sa inšpiroval Henry Murger pri ich vykreslení?
Viete, ktorá opera bola najhranejšou v minulej sezóne na svete? Nie, nie, Bohéma to nebola, bola to Verdiho La Traviata. Bohéma skončila „až" tretia, vďaka čomu sa však stala najhranejšou Pucciniho operou vôbec. Prečo tak tiahne? Dôvody sú, podľa mňa, dva.
Krásna hudba a prostredie, ktoré je blízke nejednému divákovi. Hlavnými mužskými...]]></description>
         <pubDate>Wed, 30 Jul 2014 09:09:00 +0200</pubDate>
         <guid isPermaLink="true">http://www.foyer.sk/news/aki-boli-hrdinovia-pucciniho-bohemy-v-skutocnosti-/</guid>
         <category><![CDATA[Operné zaujímavosti]]></category>
      </item>
      <item>
         <title><![CDATA[Pucciniho najväčší úlovok alebo ako vznikol najslávnejší valčík]]></title>
         <link>http://www.foyer.sk/news/pucciniho-najvacsi-ulovok-alebo-ako-vznikol-najslavnejsi-valcik/</link>
         <description><![CDATA[Názor, že tie najslávnejšie melódie vznikajú náhodou, platí pre Musettin valčík z Pucciniho Bohémy určite. Melódia z tohto valčíka totiž pôvodne slúžila ako skladba vytvorená pre úplne iné účely - oslavu spustenia novej lode na hladinu.
Dôležitá poznámka na úvod: Označenie "najslávnejší valčík" je len osobným názorom autora a nevyjadruje ultimátnu pravdu. 
Keď sa povie Bohéma niekomu sa vybaví Rodolfa ária Che gelida manina v prvom dejstve, inému emočne nabitý záver tretieho dejstva, no niekto...]]></description>
         <pubDate>Wed, 30 Jul 2014 09:08:00 +0200</pubDate>
         <guid isPermaLink="true">http://www.foyer.sk/news/pucciniho-najvacsi-ulovok-alebo-ako-vznikol-najslavnejsi-valcik/</guid>
         <category><![CDATA[Operné zaujímavosti]]></category>
      </item>
      <item>
         <title><![CDATA[Pucciniho kabát]]></title>
         <link>http://www.foyer.sk/news/pucciniho-kabat/</link>
         <description><![CDATA[Dejiny opery sú plné náhod. Keď sa Giaccomo Puccini ako mladík po 20-tke vzdával svojho milovaného kabáta, netušil, že o dlhé roky na to, bude písať áriu o hrdinovi, ktorý sa ocitol v podobnej situácií, ako on.
Na prelome dvadsiatky študoval Giaccomo Puccini na Milánskom konzervatóriu a býval a obýval malú manzardu spoločne s Pietrom Mascagnim (autorom slávnej Sedliackej cti). Obaja umelci, ktorí sa neskôr stali svetoznámymi, žili ako hrdinovia neskoršej Pucciniho opery, Bohéma - chudobne a...]]></description>
         <pubDate>Wed, 30 Jul 2014 08:59:00 +0200</pubDate>
         <guid isPermaLink="true">http://www.foyer.sk/news/pucciniho-kabat/</guid>
         <category><![CDATA[Operné zaujímavosti]]></category>
      </item>
      <item>
         <title><![CDATA[Ako by vyzerala Pucciniho Tosca, keby ju vytvoril Giuseppe Verdi?]]></title>
         <link>http://www.foyer.sk/news/ako-by-vyzerala-pucciniho-tosca-keby-ju-vytvoril-giuseppe-verdi-/</link>
         <description><![CDATA[Giaccomo Puccini nebol jediným skladateľom, ktorý mohol získať právo na operné prevedenie Sardouovej drámy La Tosca. Práve Puccini inšpiroval Giuseppe Verdiho k tomu, aby sa o to pokúsil aj on sám. Aká by bola verdiovská La Tosca?    
V októbri 1894, Ricordi, Illica a Franchetti („tím“ Giacoma Pucciniho) prišli do Paríža. Neprišli obdivovať krásu Eiffelovej veže, ale prišli za Victorienom Sardouom, dramatikom, ktorý stál za zrodom La Toscy. V tom istom čase bol v hlavnom meste krajiny galského...]]></description>
         <pubDate>Wed, 30 Jul 2014 08:58:00 +0200</pubDate>
         <guid isPermaLink="true">http://www.foyer.sk/news/ako-by-vyzerala-pucciniho-tosca-keby-ju-vytvoril-giuseppe-verdi-/</guid>
         <category><![CDATA[Operné zaujímavosti]]></category>
      </item>
   </channel>
</rss>