Caryl Churchill nie je slovenským divákom doposiaľ príliš známa. Úspešnú a vplyvnú britskú dramatičku poznajú skôr naši západní susedia, kde v nedávnej minulosti uviedli jej pravdepodobne dve najznámejšie a najúspešnejšie hry – Vinohradské divadlo si na paškál vzalo hru „Rad“, kým Národní divadlo uviedlo „Top Girls“. Práve túto hru uviedlo v minulej sezóne aj bratislavské Divadlo Lab a to v úplnej slovenskej premiére.
Kvality tejto dramatičky dobre dokumentuje komentár nemenej významného dramatika Mariusa Von Mayenburga, ktorý o nej vyhlásil, že „zmenila jazyk divadla“, čo bolo niečo, čo podľa jeho slov dokázalo len málo dramatikov pred ňou, medzi nimi Shakespeare, Čechov, Ibsen, Brecht či Beckett. Britský The Guardian zašiel ešte ďalej a rečnícky sa spýtal, či „existuje nejaký dramatik, muž či žena, ktorý nebol jej hrami ovplyvnený“. Churchill však ide iným smerom než Shakespeare či Čechov – v jej hrách je dominantnou témou feminizmus a jeho dôsledky pre súčasnosť. Veď práve aj o tom hovorí podtitul hry Top Girls v Divadle Lab: „Politický systém, sex, násilie, feminizmus … a čo ďalej?“
Top Girls začína v niečom podobne ako Danteho Peklo. „Súčasná“ žena Marlene žijúca v osemdesiatych rokoch za čias Margaret Thatcherovej stretáva na cintoríne významné ženy z minulosti – pápežku Janu, cestovateľku Isabellu Bird, milenku japonského cisára Nijo a mnohé ďalšie. Práve Marlene je spájajúcimi článkom dvoch hlavných línii Churchillovej hry – je priesečníkom medzi (snovou) históriou a trpkou súčasnosťou. Podobne ako v Danteho La divina commedia, i tu má každá zo žien svoj vlastný príbeh, ich spájajúcim prvkom je však ich utrpenie, ktoré sa často dialo, ako inak, pod nadvládou dominantnejších mužov. Marlene uniká pred súčasnosťou, ktorá ako sa neskôr ukazuje, je podobne bolestivá ako osudy žien v jej sne.
„Súčasná“ Marlene nežije v idylickom svete, je v istom zmysle „mužom“ v ženskom tele, ktorý pre kariéru obetoval všetko, vrátane vlastnej rodiny a možno aj vlastnej identity. V rozhovoroch divák zisťuje, že Marlene je vlastne len ďalšou „obeťou“ tohto sveta – dokáže byť kruto ironická voči manželke pána Kidda, povýšenecká na úkor ďalšej klientky v jej „Top Girls“ agentúre, no zároveň i citlivá a uvedomujúca si svoje prehrešky z minulosti.
Scéna v bratislavskom divadle, ktorej autorom bol Jakub Branický, je tradične minimalistická, no umné manipulovanie s posuvnými skrinkami dokázalo v priebehu pár sekúnd zmeniť scénu a navodiť tak dojem niečoho „nového“. Kostýmy Tatiana Holienkovej hrali prim predovšetkým v úvode prvého dejstva a ich ľahká čitateľnosť umožňovala divákom lepšie porozumieť jednotlivým postavám na cintoríne. Vyzdvihnúť treba dobrú choreografickú prípravu i melodickú hudbu, ktorej „pohmkávanie“ počas prestávky bolo jasným signálom, že na divácku časť zapôsobila.
Top Girls sú príležitosťou pre jednotlivé herečky stvárniť hneď niekoľko typovo odlišných postáv. Postavu Marlene stvárnila Paula Staroňová, ktorá ukázala, že jej postava nekompromisnej riaditeľky takmer dokonale sedí a príjemná bola i v závere, v najdramatickejšej scéne inscenácie. Kristína Svarinská sa v Top Girls vrátila trochu v čase a jej stvárnenie 17-ročnej dcéry bolo milé, nenútené a úsmevné. Michaela Halcinová si to najlepšie nechala na záver, kedy sa úžasne vžila do role Joyce, sestry Marlene a to ako svojim zjavom, tak i vystupovaním. Výrazná Jana Kovalčíková opäť neupustila nohu z plynu a jej originálny „neurotický“ herecký prejav dobre korešpondoval s postavou, ktorú v druhom dejstve stvárnila. Dominika Zeleníková si napriek tomu, že hrala tretie predstavenie v troch dňoch, udržala svieži temperament a predovšetkým je stvárnenie 46-ročnej ženy zničenej životom bolo jedným z najsilnejších momentov inscenácie. Katarína Andrejcová svoju rolu „barbie-girl“ zvládla veľmi dobre a v jej podaní sexuálne jemne dráždivá scény vyvolávali v rámci samotnej inscenácie to správne napätie.
Najväčším problémom samotnej hry je jej nelineárnosť, jej vnútorná nekoherentnosť, kedy sa samotné scény striedajú bez nejakej hlbšej nadväznosti. Nie je to ani tak problém stvárnenia, ako skôr problém vplyvu stvárnenia na diváka. Záverečná katarzia, ktorá by bola logickým vyústením záverečnej časti, tak neprichádza, keďže divák má problém s vytvorením si citového vzťahu ku Marlene či iným postavám, jednoducho preto, že sú často predstavované ako niekto iný. V konečnom dôsledku tak hra pôsobí skôr ako úryvky zo života Marlene a to často bez (časovo) chronologickej nadväznosti, ktorá by uľahčovala orientáciu sa v samotnej hre. K jednoznačnej interpretácii nenapomáha ani zjavne politický podtext hry, ktorý sa dobre prejavuje aj vo vzťahu medzi Marlene a jej sestrou, Joyce.
Top Girls je zaujímavá inscenácia, ktorá napriek svojmu feministickému podtextu, nevylučuje mužov z účasti a to ani na javisku a to ani v hľadisku. Adresát jej záverečných otázok nie je muž či žena, ale každý. Kariéra či rodina … a čo ďalej?
Hodnotenie: 4/5
Top Girls
Preklad a úprava: Viktor Varga, Filip Schwarz
Réžia: Viktor Varga
Dramaturgia: Mgr. Art. Martin Ondriska, ArtD.
Scéna: Jakub Branický
Kostýmy: Tatiana Holienková
Choreografia: doc. Elena Lindtnerová
Produkcia: Magdaléna Čisárová, Filip Fleischer
Hrajú: Paula Staroňová, Kristína Svarinská, Michaela Halcinová, Jana Kovalčíková, Dominika Zeleníková, Katarína Andrejcová, Ágnes Jókai, Tomáš Pokorný, Tomáš Grega, Tomáš Turek, Noel Czuczor, Šimon Ferstl, Jaroslav Kyseľ, Roman Maroš a ďalší