Smutné prekliatie Tristana a Isoldy

Záhadné úmrtie Tristana

Na premiére boli hlavné úlohy zverené do rúk dvoch manželov Ludwiga a Malvíny Schnorr von Carolsfeldovcov. V máji však Malvina ochorela a premiéra sa tak musela o mesiac posunúť. Desiateho júna k premiére skutočne došlo. Zdalo sa, že prekliatie Tristana a Isoldy bolo zlomené, ale bol to len začiatok. 21. júla, len po štyroch reprízach, Ludwig Schnorr von Carolsfeld náhle zomrel na neznámu chorobu. Mal len 29 rokov. Zrútená Malvina už nikdy viac nedokázala vstúpiť na javisko. A to žila ešte ďalších 38 rokov. „Peklo“ sa odohrávalo aj v zákulisí. Wagner, ktorý mal zjavne k ženám slabosť, neodolal kráse istej Cosimy von Bulow. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby táto dáma nebola manželkou dirigenta jeho opery.

Prekliaty Mníchov

Nešťastie prenasledovalo túto operu aj naďalej, aj dlhé desiatky rokov po Wagnerovej smrti. 21. júna 1911 v Mníchove, práve počas jubilejnej stej reprízy Tristana a Isoldy postihol silný srdečný infarkt Felixa von Mottlho, dirigenta predstavenia. Bol okamžite prevezený do nemocnice, kde však o niekoľko dní na to skonal. Mal iba 55 rokov. O 57 rokov sa situácia zopakovala. Joseph Keilberth, ktorý bol počas druhej svetovej vojny riaditeľom nemeckého filharmonického orchestra Prahy, utrpel počas dirigovania Tristana a Isoldu infarkt a zomrel. Stalo sa tak na tom istom mieste, kde predtým Wagnerova opera zobrala život aj Mottlovi. Keilberth mal 60 rokov.

Ani New York nebol ušetrený

V marci v roku 2008 zavítal Tristan a Isolda aj na dosky Metropolitnej opery v New Yorku. Do hlavných úloh boli obsadení Ben Heppner a Deborah Voigt. Predtým než však Voigt vôbec dokázala odspievať aspoň jeden part, ochorela na vážnu vírusovú infekciu. Bola po peripetiách preobsadená. Voigt sa už vyliečená, vrátila na scénu počas druhej reprízy, v polovici jej však prišlo nevoľno a musela byť nahradená inou interpretkou, ktorá v tej chvíli bojovala s problémami s hrdlom a jej soprán teda nebol tak čistý, ako sa patrilo. Prekliatie však pokračovalo. V piatej repríze došlo k zraneniu tenoristu Garyho Lehrmanna. Metropolitná opera uviedla ešte šiestu reprízu, v ktorej si po prvýraz a naposledy spolu zaspievali Heppner a Voigt a operu z repertoára stiahla.

Wagnerova opera bola už zrejme spočiatku odsúdená na neúspech. Stála životy niekoľkých dirigentov, jedno manželstvo a „spôsobila“ zopár chorôb a zranení. Dodnes panuje u niektorých presvedčenie, že za to všetko môže náročnosť, ktorú Wagner do svojej opery vložil. Do opery, ktorá je dnes považovaná za jeden z veľkých pilierov modernej opery.