Widmerovi Top Dogs v prevedení študentov prvého ročníka magisterského štúdia sú zaujímaví hneď z viacerých hľadísk. Jednak autorským prístupom Ingrid Timkovej a taktiež prítomnosťou Róberta Rotha, vďaka ktorému tak mladí herci získavajú príležitosť konfrontácie s herecky oveľa skúsenejším kolegom. Námet Widmerovej hry je prostý: bývalí vrcholoví manažéri, takzvaní Top Dogs, sú po prepustení z práce konfrontovaní so svetom, ktorí nepoznajú a dlho nepoznali – svetom nezamestnaných. Sú to ľudia, ktorí roky žili obklopený veľkými peniazmi, mali moc, boli niekým a zrazu sa ich život obrátil o stoosemdesiat stupňov a oni nevedia, čo s tým. „Zapiť“ smútok kúpou auta, drahou dovolenkou, prežívať v tichosti či všetko vyrevať do sveta?
Samotná inscenácia nepredstavuje komplikovaný interpretačný oriešok. Môžeme v nej však vysledovať dve príbuzné línie definujúce svet, v ktorom sa postavy po prepustení ocitajú. Je to ich „vnútorný“ a „vonkajší“ svet. V tomto „vonkajšom“ svete sú z nich nezamestnaní ľudia, nepracujúci workoholici, ktorých jedinou túžbou je nájsť si novú prácu, minimálne tak dobre ohodnotenú, ako predtým. Trh práce, na ktorom sa ocitli, je nemilosrdný, krutý a môže v nich uspieť len ten najväčší „top dog“. Každý z týchto „psov“, či v slovenských termínoch by bol presnejší možno termín „žralokov“, však zároveň žije vo svojom „vnútornom“ svete, ktorý ich učí bojovať. Sú ako psi, ktorí keď sú zahnaní do kúta, tak útočia. V každom z týchto jedincov teda existuje túžba byť najlepší, túžba byť lepší, než ten druhý, neustála chuť si niečo dokázať a zároveň ukázať všetkým, že len ja som ten „top dog“, ten, ktorý porazí a zničí každého konkurenta, či už na trhu práce, alebo v samotnom multi-miliónovom biznise.
Celý boj o pozíciu alfa samca je v inscenácii stelesňovaný cez prizmu sexuálneho kontaktu. Ten je často vulgárny, naturalistický, dráždivý, často na hrane, no zároveň aj cynicky doslovný, ako aj samotní top dogs. Je to trochu klišé, ale všetko začína a končí v posteli. Akoby aj práve ten termín „alfa samec“ odzrkadľoval schopnosť človeka nie na základe toho, čo reálne dokáže na pracovisku, ale až v posteli. Každý jeden z týchto niekdajších vrcholových manažérov je však osobnostne vykastrovaný. Akoby v tom bola kritika systému, v ktorom tí najvulgárnejší sú zároveň tými najvrcholovejšími. Žiadny zo šestice manažérov totiž nežije obyčajným životom – sú z nich trosky, ktorých opustili ženy, deti, ktorí zostali uväznení v novom svete, ktorí nepoznajú a v ktorom sa nevedia orientovať. Utekajú pred svojimi problémami, no vlastne nemajú kam. Sexuálna rovina je nosným pilierom inscenácie. V nej divák nájde nahotu, dotyky, štylizovaný sex, množstvo vulgárnosti, explicitnosti, všetko za účelom predstavenia sveta, ako „posteľného“ bojiska.
Samotný sex je však nutno vnímať aj v inej rovine – a to psychologickej. Otázkou sexu sa vo svojich prácach zaoberali renomovaní psychiatri ako napríklad Sigmund Freud. Tí v snahe vyliečiť pacienta, respektíve ho zanalyzovať, využívali často metódu obrátenia rolí, v ktorých dovolili ľuďom v procese psychoanalýzy poznať sám seba. Práve to, práve táto terapia pre prepustených, tvorí významnú zložku inscenácie. Práve prostredníctvom nej totiž títo vrcholoví top manažéri objavujú svoje „ja“ a sú nútení priznať to, že ich sebadôvera je vyjadrená len naoko, prostredníctvom drahých oblekov, vystupovania, násilia či vyzývavého správania.
Poetika, ktorú pre inscenáciu zvolila Ingrid Timková, je odvážna. Predstaviť svet top vrcholových manažérov bez práce cez prizmu ľudskej sexuality je z hľadiska interpretácie zaujímavý postup. Čisto s tým si však samotná inscenácia vystačiť nemôže. Opakovaný vtip už prestáva byť vtipom a jednotlivé výstupy sa začínajú podobať jeden druhému, každá jedna scéna vystupuje ako znak, ktorý je synonymný s predchádzajúcou scénou. Stereotypná štylizácia odhaľuje plochosť inscenácie a nedovoľuje divákovi naplno preniknúť do tohto špecifického sveta. Hoci, ten by chcel. Treba však objektívne pochváliť niekoľko skvelých nápadov (spomalený pohyb, práca s gestikou a podobne).
Widmerova hra je skutočne dosť trpkou čiernou komédiou, pri ktorej sa síce divák pobaví, no zároveň je to tak trochu smiech cez slzy. Strata práce totiž prináša so sebou tragédiu, ktorej nechce čeliť nikto. A hoci „obyčajný“ človek a títo top dogs sú si svojou životnou filozofiou vzdialení, tak jedno majú spoločné – ani jeden z nich nechce prísť o prácu. A ak sa to stane, je to, tragédia, často až antických rozmerov. A pri nej si človek veľa zábavy neužije.
Hodnotenie – 3.5/5
Top Dogs
Preklad: Roman Olekšák
Réžia a úprava: doc. Ingrid Timková
Svetelný dizajn:Adam Cisár
Kostýmy: Barbara Feherová
Produkcia: Zuzana Hrdličková, Filip Kuchar
Hrajú: Michal Thomasy, Marta Maťová, Matúš Kvietik, Jozef Jurčišin-Kukľa, Dominik Gajdoš, Cyril Žolnír, Lukáš Pelč, Robert Roth a.h.