Žiadne, ani to najlepšie predstavenie, sa v repertoári ktoréhokoľvek divadla nemôže udržať navždy, hoci je to často túžba nielen možno divákov, ale aj samotných autorov. Stará hra musí často prepožičať miesto novej a tento kolobeh divadla sa opakuje prakticky rok čo rok.
Voľba toho, čo pôjde „preč“ nie je dozaista nikdy jednoduchá – ako totiž povedať divákom, že tá „ich“ obľúbená inscenácia sa odohrá naposledy? Záverečná „klaňačka“ už vtedy nie je len poďakovaním hercom, ale vlastne aj samotným tvorcom, ktorí si dali tú námahu a s hercami celú inscenáciu nacvičili. A to chce čas, úsilie a chuť.
Pomyselného Čierneho Petra tentoraz drží v rukách Federico Fellini. No, vlastne, dielo inšpirované jeho filmom Skúška orchestra. „Labácka“ Skúška orchestra je vhodným partnerom dielu talianskeho majstra. Nechýba mu tempo, myšlienka, koncept, herecké nasadenie. V priebehu niekoľkých desiatok minút divák zistí, ako to môže vyzerať, keď sa orchester vzbúri proti nenávidenému majstrovi.
V novembri bude takáto vzbura posledná, ale energia z nej vychádzajúca dozaista zostane v divákoch prítomná aj po skončení.
Recenziu na predstavenie si môžete prečítať tu.
